3. časť: Ocot a Japonsko

02 / 04 / 2026

Doteraz sme sa venovali octu tak, ako ho poznáme v Európe a v prostredí, ktoré je nám blízke. Teraz si však urobíme malú geografickú aj kultúrnu odbočku, alebo skôr skok do Japonska. Ocot totiž v Japonsku zohráva veľmi významnú úlohu pri každodennej príprave jedla, v remeselnej tradícii a niekedy aj v regionálnej identite.

Podobne ako v Európe, aj v Japonsku vznikli prvé octárne ako pridružená výroba k výrobe alkoholu, v miestnych podmienkach konkrétne na spracovanie prebytkov saké. Saké sa často označuje ako ryžové víno, jeho výroba sa však skôr podobá výrobe piva. Tento tradičný alkoholický nápoj vzniká kvasením leštenej ryže, vody, kvasiniek a plesne koji.

Počas obdobia Edo sa potom octárne špecializovali a rozvíjali v dôsledku zvýšeného dopytu po konzervovaní a dochucovaní potravín, ktorý spôsoboval rastúci počet obyvateľov miest. Bolo to možné len vďaka nastoleniu šógunátu Tokugawa a mieru, ktorý po stáročiach mocenských bojov znamenal pre Japonsko obdobie mieru a hospodárskeho rozvoja (ale aj izolacionizmu a rigidného spoločenského poriadku).

Tradičné rodinné octárne sa dnes označujú rovnako ako tradičné skladovacie budovy so silnými hlinenými stenami a stabilnou vnútornou klímou, nazývané kura. Proces zrenia na takomto mieste je pomalý, stabilný a prirodzený. Výsledkom je jemný ryžový ocot, ktorý je výrazne menej ostrý než európsky ocot.

Počas éry Meidži, keď sa celá krajina industrializovala a modernizovala, dorazili do Japonska aj moderné výrobné postupy, tradičné octárne však zostali. Ryžový ocot sa totiž medzičasom stal neoddeliteľnou súčasťou jedál, ako sú sushi či tsukemono (nakladaná zelenina), a spolu s vývarom dashi tvorí dva piliere japonskej kuchyne.

Najtypickejšie druhy japonského octu sú Komezu (najbežnejší jemný ryžový ocot), Awasezu (ryžový ocot so soľou a cukrom), Kokutozu (ocot z cukrovej trstiny) a vôbec najšpecifickejším octom je Kurozu – čierny ocot z Kagoshimy (ten si však zaslúži samostatný príspevok).

Ak by nám teraz niekto chcel vyčítať, že sme vo výpočte vynechali ume ocot, tak ume ocot octom nie je. Ide o vedľajší produkt fermentácie japonských sliviek umeboši s morskou soľou a namiesto kyseliny octovej obsahuje prevažne kyselinu citrónovú.

Japonský ocot má hlboké gastronomické a regionálne korene v každodennom jedle a remeselnej kultúre. Na rozdiel od Európy sa nevníma iba ako okysľovadlo či konzervačný prostriedok. Každodenne sa používa nielen v gastronómii, ale aj v ľudovom liečiteľstve (hoci vedecké dôkazy sú nejednoznačné).

Vyskúšajte hviezdu tohto receptu

Ocot, s ktorým všetko chutí lepšie

S Bejblovým octom dochutíte akékoľvek jedlo. Ľahko s ním pripravíte nezabudnuteľnú zálievku do šalátu, dokonalú marinádu alebo svieži koktail!

Už len s jedným shotom Bejblovho octu denne, pomáhate svojmu tráveniu a mikrobiomu. Črevný mikróbiom, tzv. druhý mozog tela, následne napomáha vášmu telu udržovať si silnú imunitu a má pozitívny vplyv na množstvo ďalších dôležitých mechanizmov v tele.

Varí s nami

„Milujem poctivo vyrobené potraviny a ľudí, čo sa do ich výroby pustia, lebo to nie je len tak! Pretože na skutočnú kvalitu sa čaká. Nevznikne za deň.

 

- Nikoleta Kováč Kešelák, @surovadcerka

Objavte ďalšie recepty s našimi octami

Naše octy dodajú vašim receptom nečakaný šmrnc a grády!